Vegetatívny spôsob rozmnožovania drevín je najjednoduchším a najstarším, vďaka ktorému získame identickú drevinu.
Bez vrúbľovania či očkovania
Ako zdôraznil vo Farmárskej revue na Dvojke jej moderátor Ján Škorňa:
„Pri tomto spôsobe nemusíme vrúbľovať ani očkovať a môžeme hneď stromy sadiť.“
Postup ukázal ovocinársky expert Ľudovít Vašš, ktorý odporúča začať už v máji:
„Vtedy zasypeme časti rastlín, ktoré chceme rozmnožiť čo najvyšším kopcom zmesi ľahkého substrátu, ktorý získame zmiešaním kompostu s pilinami.“
Ovocinársky expert odporúča naozaj vysoký kopček substrátu:
„Aspoň 30 až 40 cm vysokým kopčekom, ktorý postupne dosypávame a okopávame, aby sa nezaburinil."
Samozrejme, nesmieme zabudnúť na pravidelné polievanie, aby sa nám podľa Ľudovíta Vašša do toho ľahkého voňavého substrátu jednoduchšie:
„Aby nám rastliny pustili korienky.“
Čakáme do skorej jari
Potom čakáme až do skorej jari, kedy podľa ovocinárskeho experta:
„Odstránime opatrne kompomst, aby sme nepoškodili zakorenené časti konárikov a následne ich tesne pri zemi tzv. oddeľky od materskej rastliny odstrihneme.“
Tieto oddeľky sú totožné s materskou rastlinou a podľa Ľudovíta Vašša ich striháme takto:
„Vezmeme si nožnice, o ktorých vieme, že ich otupíme, ale zaboríme ich až do pôdy, pričom odstránime ten materský konárik a presadíme oddeľky.“
Sadí sa podľa ovocinárskeho experta podľa zásady:
„Čím hlbšie, tým lepšie, aspoň o 15 až 20 cm hlbšie, ako boli predtým nakopcované, aby došlo k dobrému zakoreneniu a mladé korienky neostali na povrchu.“
Takto ľahko získate nové dreviny ríbezlí, egrešov, josty (kríženec čiernych ríbezlí a egrešov), duly, fíg či liesok, o čom sa viac dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
