V budúcnosti si rastúce priemerné teploty a s tým súvisiaci nárast sily hurikánov môže vyžiadať úpravu hurikánovej stupnice používanej na oznamovanie ich ničivosti.
Na vine sú globálne zmeny
Na základe správy servera Phys.org uvádza nová štúdia, že Národné centrum pre hurikány (NHC) viac než 50 rokov používa na oznamovanie rizika poškodenia majetku Saffirovu-Simpsonovu hurikánovú stupnicu.
Rýchlosť vetra hurikánov najnižšej prvej kategórie dosahuje 118,5 až 151,9 kilometrov za hodinu, rýchlosť vetra hurikánov najvyššej piatej kategórie dosahuje najmenej 249,2 kilometrov za hodinu.
Podobné vysoké hodnoty sily vetra sú aj na Slovensku, veď na stredu 7. februára vydalo SHMÚ výstrahu druhého stupňa pred vetrom, ktorého rýchlosť môže v nárazoch dosahovať 135 až 160 kilometrov za hodinu.
Výstraha platí pre väčšinu okresov Žilinského kraja a v okresoch Poprad, Brezno a Banská Bystrica.
Celosvetový nárast teploty oceánov prispieva k posilňovaniu ničivej sily hurikánov, preto klimatológovia Michael Wehner z Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho a James Kossin z nadácie First Street Foundation uvažovali o tom, či otvorená piata kategória dostatočne upozorňuje na riziko a škody hroziace od čoraz silnejších hurikánov.
Uvažujú o šiestej kategórii
Klimatológ Michael Wehner uvádza, že globálne otepľovanie spôsobené človekom výrazne zvýšilo teplotu povrchových vrstiev oceánu a troposféry v oblastiach, kde sa tvoria a šíria hurikány, cyklóny a tajfúny.
Následkom toho stúpa ich ničivá sila.
Hurikány, cyklóny a tajfúny sú v podstate jeden a ten istý fenomén.
Rozdielne označenie spôsobuje výhradne výskyt v odlišných oblastiach – v severnej časti Atlantického oceánu a v severovýchodnej časti Tichého oceánu hovoríme o hurikánoch, v severozápadnej časti Tichého oceánu o tajfúnoch, v južnej časti Tichého oceánu a v Indickom oceáne zase o cyklónoch.
Gemerská Ves 5. 10. 2020
Klimatológovia analyzovali historické údaje o hurikánoch z rokov 1980 až 2021 a objavili päť búrok, ktoré by spadali do hypotetickej šiestej kategórie.
Hraničnú rýchlosť vetra odvodili na základe búrok nižších kategórií na 308,99 kilometra za hodinu.
Všetky búrky presahujúcu túto hranicu sa objavili počas posledných deviatich rokov podľa záznamov.
Výsledky podrobného výskumu vedci zverejnili v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Výsledok takmer tornáda v Podhájskej
Čo dokáže silný vietor si pamätáme aj z noci z 28. na 29. augusta 2023 v Podhájskej, kde sa najprv uvažovalo dokonca, že sa tadiaľto prehnalo tornádo.
Okrem štúdia minulosti sa dvojica klimatológov zamerala aj na simulácie a výskum vplyvu stúpajúcej teploty planéty na zvyšovanie sily hurikánov.
Ich modely ukázali, že zvýšenie teploty o dva stupne v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou zvýšilo riziko výskytu hurikánov šiestej kategórie na Filipínach o 50 percent, v Mexickom zálive až o 100 percent.
Najvyššie riziko výskytu týchto búrok podľa štúdie hrozí v juhovýchodnej Ázii, na Filipínach a v Mexickom zálive.
Klimatológ Wehner uvádza, že v simuláciách výrazne stúplo riziko výskytu hurikánov šiestej kategórie aj v prípade, že sa podarilo udržať nárast celosvetovej teploty na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s teplotami pred priemyselnou revolúciou tak, ako to vyžaduje Parížska dohoda.
Vyčíňanie tornáda na Morave
Katastrofa sa stala aj 24. júna 2021 na Morave, kde supercelárna búrka s krupobitím aj zabíjala a vyžiadala si šesť ľudských obetí aj stovky zranených.
Podľa klimatológa Jamesa Kossina z nadácie First Street Foundation zasa platí:
„Informovanie o riziku hroziacom od tropických cyklón je veľmi aktívna téma.“
„Je potrebné zmeniť spôsob informovania o povodniach vo vnútrozemí a pobrežných povodniach.“
Stupnica vychádzajúca zo sily vetra sa podľa Kossinových slov týchto (javov) dotýka iba veľmi okrajovo:
„Pridanie šiesteho stupňa Saffirovej-Simpsonovej hurikánovej stupnice by tento problém síce nevyriešilo, mohlo by to však pomôcť upriamiť pozornosť na zvýšené nebezpečenstvo hroziace od silných hurikánov (posilnených) globálnym otepľovaním.“
Klimatológ James Kossin uzatvára:
„Cieľom výsledkov nie je navrhovať zmeny stupnice, ale skôr rozšíriť povedomie o nebezpečí hroziacom od vetra hurikánov, ktoré v súčasnosti nesú označenie (najvyššej) piatej kategórie.“
S postupom klimatickej zmeny budú totiž ďalej silnieť.
25 50 75 90
